Písala som, že sem chcem dať jednu poviedku, tak tu je. Ten príbeh bol vymyslený dávnejšie. Asi rok aj pol dozadu alebo tak...Potom som naň na dlhšiu dobu zabudla a teraz som si naňho zázračne spomenula, čo sa mi nestáva tak často :D. Je to síce len prvá časť, ale je to fakt dlhé xD. No aj tak pochybujem, že to niekto bude čítať (akoby aj mohol, keď tu zatiaľ nikto nechodí..), ale napriek tomu som to sem chcela dať :).
* * *
Dnes bol deň predposledného koncertu, generálku už mali za sebou. Všetci boli zamestnávaní rôznymi činnosťami a snažili sa všetko urobiť ako to najrýchlejšie vedeli. Nakoniec, už nemali toľko času aby sa len tak poflakovali.
"Mohol by si aj ty niečo urobiť? Máme tak málo času a ty si čítaš noviny, neskutočné!", oboril sa Goku na najmladšieho člena skupiny.
"Aj ty si myslíš, že je to super? Boli sme spomenutí v novinách!" odpovedal mu, ale oči od novín neodtrhol a naďalej predstieral, že si jeho rozhorčenosť nevšimol. Goku sa naštval a vytrhol mu noviny z rúk. Agresívne ich pokrčil do nepravidelnej guličky a hodil smerom ku košu. Netrafil.
"Som rád, že si sa nakoniec len predsa nerozhodol hrať basketball, asi by ťa vyhodili."
"Ak budeš takto pokračovať vyhodený budeš ty! Čo si dnes spravil užitočného?"
"Napríklad som si naladil svoju gitaru..."
"Ešte, že si to stihol. Pri toľkej práci to musí byť náročné. Úplne s tebou súcitím."
"Som rád, že ma chápeš."
"Hej vy dvaja, čo keby ste sa namiesto toho zmysluplného dohadovania obliekli do svojích vecí, s ktorými budeme vystupovať, hm?"
Zo zadu sa k nim privliekol bubeník Raiki. V ruke niesol oblečenie, ktoré spomínal.
"Rýchlo, už nemáme veľa času...Čo tak na mňa pozeráte?"
"To, že máme málo času hovor tomu decku tuto. Od toho, čo nahradil Kazuho sú s ním iba samé problémy!", nato schytil Raikiho za predlaktie ruky v ktorej nedržal oblečenie a rýchlym krokom ho ťahal niekam za roh, aby ich Dai nemohol počuť.
"A poviem ti koho je to celé chyba. Tvoja! Ty si si stál za tým aby bol náš nový gitarista a pozri ako to skončilo. Je v kapele ani nie dva mesiace a už ho mám plné zuby!", stroho zastal priamo pred svojím kamarátom, ktorý doňho následne skoro narazil.
"Pozri, ja viem, že je trochu drzý a lenivý, ale poznám ho už naozaj dlho. Nie dva mesiace. Je skvelý gitarista a...", Raiki nestihol dokončiť čo chcel lebo mu do toho okamžite skočil leader skupiny.
"O tom nepochybujem."
"Nechaj ma dohovoriť. A určite si na teba zvykne, len mu musíš dať čas, chápeš? Normálne sa takto nechová, takže verím, že sa nakoniec spolu uzmierite. Je veľmi tvrdohlavý, ale nie je to niečo s čím sa nedá nič urobiť. Okrem toho, myslím, že si teraz moc nenavyberáš, nepoznám nikoho, kto by ho mohol nahradiť."
"Bral by som úplne hocikoho."
"Ja viem. Je mi jasné, že Kazuho ti nenahradí, ale ani on nie je lepší gitarista ako Dai."
"Prosímťa neporovnávaj Kazuho s Daiom. Okrem gitari sú úplne odlišní. Samozrejme on je odlišný od nás všetkých, ale od neho asi najviac!"
"Myslím, že to sa tak nedá povedať. Ani jeden z nás nie je nikomu podobný, taktiež ani Dai nie. Chcel by si snáď aby bol ako Kazu?"
Goku si prešiel rukou cez jeho hnedé vlasy. "To je hrozná predstava..."
"Asi nebolo dobré ho spomínať, prepáč. Chcel som tým len povedať, aby si mu dal ešte šancu. Porozprávam sa s ním.", nato mu podal jeho oblečenie a vracal sa späť k Daiovi. Keď ho zbadal, uvidel, že sa teraz mračí presne tak, ako Goku pred chvíľou.
"Vieš, u nás to vždy fungovalo na vzájomnom dohovorení, pomáhaní a akom takom rešpekte. Pokiaľ by sme to nedodržiavali už dávno by sme sa rozpadli. Raz sa nám to skoro podarilo.", bubeník si k nemu prisadol do gauča.
"Asi vieš, že pred tebou tu bol Kazu, ale nepoznáš ho. Keď sa skupina zakladala tvorili sme ju ja, Goku a Haruko. Asi po roku sme usúdili, že by sme potrebovali ešte jedného gitaristu a tak sa ponúkol Harukov starší brat. Boli síce bratia, ale boli veľmi odlišný, navonok to síce nedávali najavo, ale príliš dobre si nerozumeli.
Kazu bol po určitej stránke dosť iniciatívny a to sa Gokuovi nepáčilo. Napriek všetkým tým menším nezhodám, myslím, že sa z nás stal úzasný tím. Jedného dňa sme sa však pohádali tak, že sme sa skoro rozpadli. Nakoniec to skončilo iba odchodom Kazuho. Povedali sme si, že takáto vec sa už nikdy nesmie zopakovať a Goku prisahal, že sa bude snažiť ako leader nás, a aj seba, nesklamať. Tiež ich nechcem sklamať a chcem, aby on aj Haruko nepochybovali o mojom rozhodnutí ťa sem dať ako gitaristu. Tak čo, pomôžeš mi ich o tom presvedčiť o tom, že som sa rozhodol správne?"
Dai upieral pohľad do zeme a vyzeral trochu smutný. A asi sa tiež rozhodol neodpovedať.
"Nie je to iba o nás. Nechcel by si ale sklamať našich fanúšikov, že nie?"
Potom nastalo dlhé nepríjemné ticho. Raiki vedel, že maju málo času, ale i tak dal Daiovi priestor na rozmýšľanie a trpezlivo čakal, kým niečo povie. Asi po desiatch minutách sa konečne rozhodol.
"Neviem, čo ti mám na to povedať, ale asi máš pravdu. Nakoniec som tu sklamal a docielil som len to, že ma tu teraz nemáte radi. Popravde, ja som si to predstavoval tiež inak. Som tu najmladší a vedel som, že ma podľa toho aj budete brať. Chcel som ukázať, že už nie som dieťa, ale asi som urobil presný opak. Fajn, možno to trochu zmením, kvôli tomu, čo si mi teraz povedal som si to trochu premyslel. Dáš mi to oblečenie?"
Raiki sa usmial a podal mu oblečenie, ktoré zatiaľ ležalo na gauči po jeho pravej strane. Keď tam tak ďalej sedel Dai znova začal. "Pokiaľ chceš, aby som si ho aj obliekol, mohol by si odtiaľto prosímťa odísť?"
"Hanbíš sa predo mnou? To ti nie je podobné.", pobavene sa zasmial. "No ale ak na tom trváš idem, lebo inak by to bolo asi na dlho...A poponáhľaj sa!"
Keď počul zatvorenie dverí, začal si vyzliekať tričko.
Keď už bol takmer oblečený, stále nemohol nájsť nohavice a tak tam niekoľko minút pobehoval bez nich až sa otvorili dvere. Stál tam Raiki aj s nohavicami.
"Prepáč, toto som ti ešte zabudol dať.", a hodil mu ich.
"Dúfam, že to nebola iba zámienka, aby si sem znovu mohol prísť a naštvať ma.", prekrížil si ruky na hrudi a pokúšal sa tváriť dôležito a nahnevane naraz. Raiki nemohol potlačiť úsmev."No jasné, že nie, veď ma poznáš.", nečakal na odpoveď rýchlo sa otočil, vyšiel z miestnosti a zatvoril za sebou dvere. Keď bol hotový, Haruko, ich ďalší gitarista ho prišiel zavolať, ževraj im chce ich manažér niečo povedať.
Keď sa tam nakoniec všetci zhromaždili, Daiov pohľad sa stretol s Gokuovým. Okamžite nasadil chladný a odmeraný pohľad. Následne ho Goku následoval. Zatiaľ im začal manažér niečo horlivo vysvetľovať. Ale ako sa videlo, ich dvoch to moc nezaujímali a pokračovali vo svojej činnosti. Raiki si to všimol a pristúpil k Daiovi bližšie a nenápadne ho lakťom drgol do ruky. Dai sa otočil smerom k Raikimu.
"Čo je?", šepotom sa ho opýtal podráždený Dai, ktorý sa cítil vyrušený.
"Nesľúbil si mi niečo?", odpovedal mu tiež ticho, tak ticho až ho takmer nepočul.
Dai sa mu až trhnuto otočil chrbtom a prekrížil si ruky na hrudi.
"Deje sa snáď niečo?" opýtal sa ich nahlas a prísne ich manažér, ktorý si tiež všimol, že tam panuje napätá atmosféra a niečo sa tam deje. Ako posledný. Pritom sa pozeral na Daia.
"Nie, všetko je v poriadku.", odpovedal mu nanajvýš nepresvedčivo.
Keď tak rád klameš, tak sa to najprv nauč, nikdy ti to nešlo a za ten čas, čo ťa poznám, si to ešte presvedčivo nedokázal...Nakoniec sa na tom ale musel Raiki trochu pousmiať. Sám nevedel prečo.
Keď tak dlho očakávaný koniec porady skončil, išli si ešte niečo pripraviť. Goku s Daiom si predovšetkým snažili neskrížiť cestu.
"Bude to naše prvé vystúpenie vo Francúzsku tak si ho užijme, dobre Goku, Dai?" usmial sa na nich nenútene Haruko, ktorý sa podľa všetkého snažil znížiť napätie medzi nimi dvoma. Dai sa tomu stihol akurát ironicky usmiať. Tí dvaja spolu neprehovorili odkedy sa naňho Goku naštval.
"Ja s tým súhlasím tiež, ale nemusíš sa obávať. Nebolo ešte jedného koncertu, kde by sa nebavili." prehodil Raiki bezstarostne. V podstate, malo to znieť bezstarostne, ale skôr iba dúfal, že to tak naozaj bude a budú vyzerať pred fanúšikmi nenútene. Jednoducho povedané, snažil sa zachraňovať situáciu.
Kiež by to tak bolo aj teraz, pomyslel si Dai. Snažil sa na to všetko nemyslieť a uvolniť sa.
* * *
Keď stáli pred publikom bolo to úžasné. aká veľká kopa nadšených a kričiacich fanúšikov, ktorí na nich čakali! Všetkých to povzbudilo a dokonca aj Dai sa cítil vo svojej koži. Povedal si, že to zahrá najlepšie ako bude vedieť. Goku pozdravil publikum, povedal pár úvodných slov a potom začali jednou z ich novších pesničiek. Gokuov spev sa začal rozliehať po celej koncertnej sále a Dai len zťažka pripúšťal, že niekto ako on má taký úžasný hlas. Bola to nakoniec aj hlavná príčina, prečo sa rozhodol vstúpiť do ich skupiny. No teraz ľutoval, že sa rozhodol prv, než spoznal jeho samotného.
* * *
"Vieš, čo som ti hovoril o tom čiernovlasom chalanovi z tej skupiny..." rozprával trochu vyčerpaný Dai, keď sa vrátili na hotel. Po tom všetkom mal teraz úžasnú náladu, za ktorú sa pričinili všetci tí, čo stáli pod pódiom.
"A čo s ním?", letmo mu odpovedal Haruko, zatiaľ, čo si robil kávu.
"Odišiel! Myslím, že pred mesiacom. A ani ie je známe prečo. Zdal sa mi trochu divný..."
Hneď nato k nim prišiel Goku. "Máš pravdu, čiernovlasí sú divní, a nie len to.", čo narážal na Daia, ten mal totiž vlasy čierne ako noc, Raiki ich mal síce tiež čierne, ale také ako ich mal on, ich nemal nikto.
U Gokua sa zdalo, že po koncerte sa mu nálada zase vrátila do "normálu".
"Čo zase chceš? Ak si naštvaný, lebo som koncert perfrktne zahral a ty si si myslel, že to pokazím a ty mi to potom budeš môcť do sýtosti vyčítať, tak prepáč."
"Ja neviem o čo ti ide, ale keď si si myslel, že som taký sprostý a nevšimol si to, tak si sa náramne mýlil. Vieš, ja nie som ako ty a Raiki ma o tebe môže presviedčať koľko chce!"
"Fajn priznávam, že som sa pred koncertom až tak nesnažil, ale na výsledku to nič nezmenilo, tak aký je problém? Do kedy bude táto tvoja náladovosť pretrvávať? Aby som sa mohol zariadiť. Úprimne, neviem o čo ti ide."
Haruko to iba nemo sledoval a očami prechádzal z jedného na druhého. Netváril sa nijak mimoriadne a ani nedával najavo, že by ho to nejak trápilo.
Dai a Goku sa na seba mračili, veľmi podobne ako na zhromaždení pred koncertom.
"Haruko, povedz mu niečo!", obrátil sa naňho s prosebným pohľadom.
"Haruko!" oslovil ho tiež Goku a zarovno aj prebodol svojimi prísnymi očami. Haruko si odpil z kávy. Nevyzeralo to, že by sa s odpoveďou náhlil. Zároveň chcel aj predĺžiť napätie v miestnosti, potom položil šálku na stôl, otočil sa k nim a začal.
"Bohužiaľ, Dai, teraz som aj ja na Gokuho strane. Dúfam, že chápeš prečo."
"Nie, a ak sa mi to niekto neuráči vysvetliť, tak ani nebudem. Čo je to s vami?"
"Trpíš výpadkami pamäti?" Goku sa vážne nahneval a celý sa od zlosti triasol, len-len, že ho neudrel.
"Celé si to pokazil a ešte si z toho aj robíš srandu! Raiki mi povedal, že na gitare hrať vieš aspoň tak dobre ako Kazu, nie je možné, aby si hral tak falošne. Toto ti každý dosvedčí, aj on. Dokonca aj fanúšikovia to mohli zbadať! Takže mi láskavo netvrď, že si hral dobre!" a nato bodol Daia ukazovákom do hrude.
"Neviem, čo si tam počul a je mi to jedno. Ja končím! V podstate ste to od začiatku všetci chceli. Som zvedavý ako zvládnete zajtrajší posledný koncert. Majte sa!", rýchlym krokom odišiel z harukovej izby a ponáhľal sa do tej svojej.
